V súčasnom období, kedy človek trávi 80 - 90 % času v interiérovom prostredí budov, na ktoré sa súčasne vynakladá okolo 40 % primárnych zdrojov energie, je veľmi dôležité zabezpečiť ako energetické kritériá, tak aj požiadavky na vnútorné prostredie budov.
Budovy sú najväčším spotrebiteľom energie v EÚ s podielom 40 - 45 % na energetickej bilancii jednotlivých členských štátov, preto je nevyhnutné túto otázku riešiť, legislatívne aj technicky.
Revidovaná Smernica EPBD vychádza z rovnakých princípov ako Smernica pôvodná, avšak požiadavky sú spresnené a vylepšené v ich efektívnosti uplatnenia. Existuje mnoho spôsobov implementácie detailov členskými krajinami, avšak mali by byť dodržané zásady subsidiarity a ekonomickej realizovateľnosti. Pričom hlavnými zmenami sú:
b) Všetky nové budovy musia byť ,,budovy s takmer nulovou potrebou energie" a to od konca roku 2020, resp. od konca roku 2018 (verejný sektor), pričom potreba energie bude krytá hlavne z obnoviteľných zdrojov energie;
c) Minimálne hodnoty energetickej náročnosti pre všetky existujúce budovy po významnej obnove (pre významnú obnovu budovy, nielen ako celku ale aj pre výmenu alebo rekonštrukciu častí obalových konštrukcií), musia byť aj pri budovách nových, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné;
d) Požiadavky na hodnoty minimálnej energetickej náročnosti pre nové budovy (do roku 2020) musia byť súčasne v súlade s dosiahnutím nákladovo optimálnych hodnôt;
e) Kvalita kontroly a inšpekcie techniky prostredia (vykurovanie, vetranie, klimatizácia, chladenie...) sa stáva pravidelnou činnosťou pri správe budov.
Energetický certifikát je dokumentovaný výsledok energetického hodnotenia budovy, ktoré sa vykonáva rôznymi spôsobmi.
Energetický audit v zmysle Smernice 2006/32/EÚ je komplexným technicko-ekonomickým posúdením budovy, ktorý zahŕňa jej inšpekciu, analýzu a vyhodnotenie existujúceho stavu a návrh úsporných opatrení, ktorých realizáciou môže dôjsť k zníženiu spotreby energie k zlepšeniu vnútornej klímy budovy, ako to dokumentuje schéma.
Energetická efektívnosť budov vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nových legislatívnych a normalizačných opatrení od 1. 1. 2016 spôsobila významné zmeny v energetike budov, ktorá sa dostala na tzv. ultranízkoenergetickú úroveň, teda energetickú triedu A1, čo prináša i nasledovné zmeny:
a) Zlepšenie tepelnotechnických vlastností stavebných materiálov, konštrukcií a budov, zníženie hodnôt súčiniteľa prechodu tepla U netransparentných konštrukcií pod 0,22 Wm-2.K-1 pri transparentných konštrukciách na 0,6 Wm-2.K-1 .
b) Zníženie tepelných strát prechodom a vetraním stavebnou obálkou budovy na hodnoty limitne blízke nule, tým nedodržanie hygienických požiadaviek na výmenu vzduchu prirodzeným vetraním, následne nevyhnutnosť zabezpečenia núteného mechanického vetrania, resp. teplovzdušného vykurovania.
c) Zmena v koncepcii návrhu systémov vykurovania vzhľadom na mimoriadne malé tepelné straty budovy, skrátenie dĺžky vykurovacieho obdobia cca o 1/3, teda približne od 1. 11. do 31. 3., súčasne potreba vykurovania len niekoľko hodín denne.
d) Uplatnenie obnoviteľných zdrojov energie, hlavne tzv. nízkopotenciálnej energie, teda energie slnka, geotermálnych vôd a prostredia/zem, voda, vzduch/, považovaných za zdroje ,,čisté" nízko-uhlíkové.
e) Zníženie podielu energie na vykurovanie v budovách na bývanie iba na 25 - 35 % potreby pri zásobovaní teplom, čo zásadne ovplyvňuje energetickú bilanciu stavebných objektov.
Pri hodnotení vnútorného prostredia predmetnej budovy sa uvažujú kritériá podľa najnovšej európskej normy EN 15251:2007. Krátky opis jednotlivých kategórií vnútorného prostredia budov, ktoré sú dané pre odporúčané vstupné hodnoty, je v tabuľke 3.
Pôsobí ako najvýznamnejší faktor vnútorného prostredia budov vo vzťahu ku ich energetickej náročnosti, by malo zabezpečovať pre nové alebo komplexne obnovené budovy aspoň kategóriu II, čo reprezentuje max 10 % nespokojnosť ich užívateľov, viď. tab. 4 z STN EN 15 251.
Vlhkosť obsiahnutá vo vnútornom vzduchu môže mať priamy alebo nepriamy vplyv na ľudí nachádzajúcich sa vo vnútri. Vlhkosť má vplyv na pociťovanie tepla, pričom zvýšenie vlhkosti o 10 % je obvykle pociťované rovnako, ako zvýšenie pocitu tepla pri zvýšení operatívnej teploty o 0,3 °C. Vysoká vlhkosť vzduchu môže tiež stimulovať rast plesní a ďalších húb, čo môže spôsobovať alergie a zápachy. Zvýšená vlhkosť môže tiež zvýšiť emisiu chemikálií ako formaldehyd z materiálov a môže mať nepriaznivé účinky na materiály v konštrukcii budovy. Nízka vlhkosť môže spôsobiť pocit sucha a podráždenie pokožky a sliznice niektorých ľudí nachádzajúcich sa v priestore.
V budovách, kde sa za hlavný zdroj znečistenia považujú užívatelia, sa môže kvalita vzduchu hodnotiť meraním priemernej koncentrácie CO2 v čase úplne obsadeného priestoru budovy. Čo sa týka kvantity, produkcia CO2 je najdôležitejšie znečistenie od ľudí. Pri malých koncentráciách je CO2 neškodný a ľuďmi nie je pociťovaný. Stále je to však dobrý indikátor koncentrácie znečistenia od ľudí. Pri vyšších koncentráciách CO2 je vzduch v priestore pociťovaný ako vydýchaný, ťažký, zlý, čo môže pôsobiť rušivo. Odporúčané kritériá koncentrácie CO2 podľa STN EN 15251, tabuľka B4, sa uvádzajú v tabuľke 5.
Kvalita vnútorného vzduchu v budovách na bývanie je vyjadrená dávkou vzduchu potrebnou pre zabezpečenie požadovanej úrovni výmeny vzduchu. Kritériá sú uvedené rôznymi spôsobmi v tabuľke 6.
Nižšie uvedené kritériá pre návrh zariadenia majú byť tiež uvedené vo výpočtoch potreby energie. Vnútorný vzduch nesmie byť odvlhčovaný na nižšiu relatívnu vlhkosť než je návrhová hodnota a nesmie byť zvlhčovaný na vyššiu relatívnu vlhkosť než návrhové hodnoty. Okrem toho je odporúčaný horný limit pre absolútnu vlhkosť. Budovy bez pobytu osôb nesmú byť zvlhčované (s niektorými výnimkami, ako je múzeum), ale môže byť potrebné ich odvlhčovať, aby sme zabránili dlhodobému poškodeniu kvôli vlhkosti. Ak je použité zvlhčovanie alebo odvlhčovanie, ako návrhové hodnoty sú odporúčané hodnoty uvedené v tabuľke 7. Zvlhčovanie alebo odvlhčovanie je obvykle potrebné len v špeciálnych budovách ako múzeá, niektoré zdravotnícke zariadenia, budovy papierenského priemyslu atď. Okrem toho sa odporúča limit absolútnej vlhkosti 12 g/kg.
Z uvedeného je zrejmé, že znižovanie energetickej náročnosti budov vyvoláva zvýšené nároky na techniku prostredia zabezpečujúcu kvalitu vnútorného prostredia v ich interiéroch. Súčasne so zlepšovaním tepelnotechnických vlastností materiálov a konštrukcií, tým i budovy ako celku, sa znižujú tepelné straty v zimnom období, resp. tepelné zisky v období letnom. Tým pádom klesá i potreba energie na vykurovanie, resp. chladenie budov, súčasne sa však zvyšujú požiadavky na ich vetranie v dôsledku takmer úplného zatesnenia obalových konštrukcií. Vzniká tu paradigma, že znižovanie potreby energie na prevádzku vykurovania a chladenia, teda zabezpečenie optimálnej tepelnovlhkostnej mikroklímy, súčasne vyvoláva zvýšenie potreby energie na nútené vetranie v dôsledku zabezpečenia hygienicky nevyhnutnej potreby čerstvého vzduchu. Táto skutočnosť dostáva do určitého protikladu na strane jednej energetickú náročnosť budov, na strane druhej ich vnútorné prostredie, čo inými slovami povedané znamená úsporu energie verzus pohodu a zdravie... A aby to nebolo vôbec jednoduché, za všetkým treba vidieť i ekonomické súvislosti. Preto jedným z pragmatických riešení sa javí hľadanie takých energeticky úsporných opatrení, ktoré sú nákladovo optimálne, teda ekonomicky reálne návratné, súčasne však neovplyvňujúce zdravie a pohodu užívateľov budov. Čiže na jednej strane to bude riešenie primeranej tepelnej ochrany ,,obálky" budov s dôrazom najmä na transparentné konštrukcie, súčasne však zabezpečenie hygienicky nevyhnutnej výmeny vzduchu núteným vetraním so spätným získavaním tepla, čo nie je technickým problémom pre budovy nové, avšak môže byť ťažko riešiteľné pri obnove budov existujúcich.
Energetická náročnosť a vnútorné prostredie budov sú nadradené fenomény, ktoré si musíme uvedomiť pri komplexnej obnove budov, chápanej ako súčasnej obnove nielen stavebnej časti, ale aj technických systémov. Nie je možné nadradiť jednu druhou a naopak, ide o integrálny proces, kde je potrebná dobrá vzájomná spolupráca a komplexný interdisciplinárny prístup odborníkov mnohých oblastí.
prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., EUR ING, Stavebná fakulta STU v Bratislave
Recenzent: doc. Ing. Michal Krajčík, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave
[1] Directive 2010/31/EU of the European Parliament and the Council of 19 May 2010 on the energy performance of buildings. Official Journal of the European Union, 18. 6. 2010, L 153/13-L 153/30 [2] Petráš, D.: Revízia Smernice 2100/31/EÚ o energetickej náročnosti budov, Eurostav, 9/2011 [3] Dahlsveen, T., Petráš, D. a kol.: Energetický audit a certifikácia budov, JAGA, Bratislava 2008 [4] STN EN 15 243 Vetranie budov, Výpočet vnútorných teplôt, záťaže a energie pre budovy so systémami klimatizácie [5] Hurtíková, D. - Petráš, D.: Vplyv kvality vnútorného vzduchu v budovách na kritériá dimenzovania mechanických a prirodzených vetracích systémov, VOČ Košice, VKP 4/2013
prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., EUR ING
Pôsobí na Stavebnej fakulte STU Bratislava a je bývalým prorektorom STU a bývalým dekanom Stavebnej fakulty STU Bratislava. Je tiež prezidentom SSTP (Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia) a bývalým prezidentom REHVA (Representative European Heating, Ventilation Association). V súčasnosti je profesorom na Katedre TZB na SvF STU. Vo vedeckej práci sa zameriava na problematiku úspor energie podľa náročnosti budov s ohľadom na zabezpečenie zdravého a komfortného vnútorného prostredia.
V súčasnom období, kedy človek trávi 80 - 90 % času v interiérovom prostredí budov, na ktoré sa súčasne vynakladá okolo 40 % primárnych zdrojov energie, je veľmi dôležité zabezpečiť ako energetické kritériá, tak aj požiadavky na vnútorné prostredie budov.
Energetická náročnosť budov
Budovy sú najväčším spotrebiteľom energie v EÚ s podielom 40 - 45 % na energetickej bilancii jednotlivých členských štátov, preto je nevyhnutné túto otázku riešiť, legislatívne aj technicky.
Revidovaná Smernica EPBD (2010/31/EÚ)
Revidovaná Smernica EPBD vychádza z rovnakých princípov ako Smernica pôvodná, avšak požiadavky sú spresnené a vylepšené v ich efektívnosti uplatnenia. Existuje mnoho spôsobov implementácie detailov členskými krajinami, avšak mali by byť dodržané zásady subsidiarity a ekonomickej realizovateľnosti. Pričom hlavnými zmenami sú:
a) Smernica zahŕňa teraz všetky budovy bez ohľadu na ich veľkosť;
b) Všetky nové budovy musia byť ,,budovy s takmer nulovou potrebou energie" a to od konca roku 2020, resp. od konca roku 2018 (verejný sektor), pričom potreba energie bude krytá hlavne z obnoviteľných zdrojov energie;
c) Minimálne hodnoty energetickej náročnosti pre všetky existujúce budovy po významnej obnove (pre významnú obnovu budovy, nielen ako celku ale aj pre výmenu alebo rekonštrukciu častí obalových konštrukcií), musia byť aj pri budovách nových, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné;
d) Požiadavky na hodnoty minimálnej energetickej náročnosti pre nové budovy (do roku 2020) musia byť súčasne v súlade s dosiahnutím nákladovo optimálnych hodnôt;
e) Kvalita kontroly a inšpekcie techniky prostredia (vykurovanie, vetranie, klimatizácia, chladenie...) sa stáva pravidelnou činnosťou pri správe budov.
Energetická certifikácia budov
Energetický certifikát je dokumentovaný výsledok energetického hodnotenia budovy, ktoré sa vykonáva rôznymi spôsobmi.
Energetický audit budov
Energetický audit v zmysle Smernice 2006/32/EÚ je komplexným technicko-ekonomickým posúdením budovy, ktorý zahŕňa jej inšpekciu, analýzu a vyhodnotenie existujúceho stavu a návrh úsporných opatrení, ktorých realizáciou môže dôjsť k zníženiu spotreby energie k zlepšeniu vnútornej klímy budovy, ako to dokumentuje schéma.
Energetická efektívnosť budov
Energetická efektívnosť budov vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nových legislatívnych a normalizačných opatrení od 1. 1. 2016 spôsobila významné zmeny v energetike budov, ktorá sa dostala na tzv. ultranízkoenergetickú úroveň, teda energetickú triedu A1, čo prináša i nasledovné zmeny:
a) Zlepšenie tepelnotechnických vlastností stavebných materiálov, konštrukcií a budov, zníženie hodnôt súčiniteľa prechodu tepla U netransparentných konštrukcií pod 0,22 Wm-2.K-1 pri transparentných konštrukciách na 0,6 Wm-2.K-1 .
b) Zníženie tepelných strát prechodom a vetraním stavebnou obálkou budovy na hodnoty limitne blízke nule, tým nedodržanie hygienických požiadaviek na výmenu vzduchu prirodzeným vetraním, následne nevyhnutnosť zabezpečenia núteného mechanického vetrania, resp. teplovzdušného vykurovania.
c) Zmena v koncepcii návrhu systémov vykurovania vzhľadom na mimoriadne malé tepelné straty budovy, skrátenie dĺžky vykurovacieho obdobia cca o 1/3, teda približne od 1. 11. do 31. 3., súčasne potreba vykurovania len niekoľko hodín denne.
d) Uplatnenie obnoviteľných zdrojov energie, hlavne tzv. nízkopotenciálnej energie, teda energie slnka, geotermálnych vôd a prostredia/zem, voda, vzduch/, považovaných za zdroje ,,čisté" nízko-uhlíkové.
e) Zníženie podielu energie na vykurovanie v budovách na bývanie iba na 25 - 35 % potreby pri zásobovaní teplom, čo zásadne ovplyvňuje energetickú bilanciu stavebných objektov.
Vnútorné prostredie budov
Pri hodnotení vnútorného prostredia predmetnej budovy sa uvažujú kritériá podľa najnovšej európskej normy EN 15251:2007. Krátky opis jednotlivých kategórií vnútorného prostredia budov, ktoré sú dané pre odporúčané vstupné hodnoty, je v tabuľke 3.
Tepelno-vlhkostné prostredie
Pôsobí ako najvýznamnejší faktor vnútorného prostredia budov vo vzťahu ku ich energetickej náročnosti, by malo zabezpečovať pre nové alebo komplexne obnovené budovy aspoň kategóriu II, čo reprezentuje max 10 % nespokojnosť ich užívateľov, viď. tab. 4 z STN EN 15 251.
Relatívna vlhkosť vzduchu
Vlhkosť obsiahnutá vo vnútornom vzduchu môže mať priamy alebo nepriamy vplyv na ľudí nachádzajúcich sa vo vnútri. Vlhkosť má vplyv na pociťovanie tepla, pričom zvýšenie vlhkosti o 10 % je obvykle pociťované rovnako, ako zvýšenie pocitu tepla pri zvýšení operatívnej teploty o 0,3 °C. Vysoká vlhkosť vzduchu môže tiež stimulovať rast plesní a ďalších húb, čo môže spôsobovať alergie a zápachy. Zvýšená vlhkosť môže tiež zvýšiť emisiu chemikálií ako formaldehyd z materiálov a môže mať nepriaznivé účinky na materiály v konštrukcii budovy. Nízka vlhkosť môže spôsobiť pocit sucha a podráždenie pokožky a sliznice niektorých ľudí nachádzajúcich sa v priestore.
Kvalita vnútorného vzduchu
V budovách, kde sa za hlavný zdroj znečistenia považujú užívatelia, sa môže kvalita vzduchu hodnotiť meraním priemernej koncentrácie CO2 v čase úplne obsadeného priestoru budovy. Čo sa týka kvantity, produkcia CO2 je najdôležitejšie znečistenie od ľudí. Pri malých koncentráciách je CO2 neškodný a ľuďmi nie je pociťovaný. Stále je to však dobrý indikátor koncentrácie znečistenia od ľudí. Pri vyšších koncentráciách CO2 je vzduch v priestore pociťovaný ako vydýchaný, ťažký, zlý, čo môže pôsobiť rušivo. Odporúčané kritériá koncentrácie CO2 podľa STN EN 15251, tabuľka B4, sa uvádzajú v tabuľke 5.
Odporúčané dávky v budovách na bývanie
Kvalita vnútorného vzduchu v budovách na bývanie je vyjadrená dávkou vzduchu potrebnou pre zabezpečenie požadovanej úrovni výmeny vzduchu. Kritériá sú uvedené rôznymi spôsobmi v tabuľke 6.
Odporúčané kritériá pre návrh zvlhčovačov a odvlhčovačov
Nižšie uvedené kritériá pre návrh zariadenia majú byť tiež uvedené vo výpočtoch potreby energie. Vnútorný vzduch nesmie byť odvlhčovaný na nižšiu relatívnu vlhkosť než je návrhová hodnota a nesmie byť zvlhčovaný na vyššiu relatívnu vlhkosť než návrhové hodnoty. Okrem toho je odporúčaný horný limit pre absolútnu vlhkosť. Budovy bez pobytu osôb nesmú byť zvlhčované (s niektorými výnimkami, ako je múzeum), ale môže byť potrebné ich odvlhčovať, aby sme zabránili dlhodobému poškodeniu kvôli vlhkosti. Ak je použité zvlhčovanie alebo odvlhčovanie, ako návrhové hodnoty sú odporúčané hodnoty uvedené v tabuľke 7. Zvlhčovanie alebo odvlhčovanie je obvykle potrebné len v špeciálnych budovách ako múzeá, niektoré zdravotnícke zariadenia, budovy papierenského priemyslu atď. Okrem toho sa odporúča limit absolútnej vlhkosti 12 g/kg.
Energetická náročnosť verzus vnútorné prostredie budov
Z uvedeného je zrejmé, že znižovanie energetickej náročnosti budov vyvoláva zvýšené nároky na techniku prostredia zabezpečujúcu kvalitu vnútorného prostredia v ich interiéroch. Súčasne so zlepšovaním tepelnotechnických vlastností materiálov a konštrukcií, tým i budovy ako celku, sa znižujú tepelné straty v zimnom období, resp. tepelné zisky v období letnom. Tým pádom klesá i potreba energie na vykurovanie, resp. chladenie budov, súčasne sa však zvyšujú požiadavky na ich vetranie v dôsledku takmer úplného zatesnenia obalových konštrukcií. Vzniká tu paradigma, že znižovanie potreby energie na prevádzku vykurovania a chladenia, teda zabezpečenie optimálnej tepelnovlhkostnej mikroklímy, súčasne vyvoláva zvýšenie potreby energie na nútené vetranie v dôsledku zabezpečenia hygienicky nevyhnutnej potreby čerstvého vzduchu. Táto skutočnosť dostáva do určitého protikladu na strane jednej energetickú náročnosť budov, na strane druhej ich vnútorné prostredie, čo inými slovami povedané znamená úsporu energie verzus pohodu a zdravie... A aby to nebolo vôbec jednoduché, za všetkým treba vidieť i ekonomické súvislosti. Preto jedným z pragmatických riešení sa javí hľadanie takých energeticky úsporných opatrení, ktoré sú nákladovo optimálne, teda ekonomicky reálne návratné, súčasne však neovplyvňujúce zdravie a pohodu užívateľov budov. Čiže na jednej strane to bude riešenie primeranej tepelnej ochrany ,,obálky" budov s dôrazom najmä na transparentné konštrukcie, súčasne však zabezpečenie hygienicky nevyhnutnej výmeny vzduchu núteným vetraním so spätným získavaním tepla, čo nie je technickým problémom pre budovy nové, avšak môže byť ťažko riešiteľné pri obnove budov existujúcich.
Záver
Energetická náročnosť a vnútorné prostredie budov sú nadradené fenomény, ktoré si musíme uvedomiť pri komplexnej obnove budov, chápanej ako súčasnej obnove nielen stavebnej časti, ale aj technických systémov. Nie je možné nadradiť jednu druhou a naopak, ide o integrálny proces, kde je potrebná dobrá vzájomná spolupráca a komplexný interdisciplinárny prístup odborníkov mnohých oblastí.
prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., EUR ING, Stavebná fakulta STU v Bratislave
Recenzent: doc. Ing. Michal Krajčík, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave
Literatúra:
[1] Directive 2010/31/EU of the European Parliament and the Council of 19 May 2010 on the energy performance of buildings. Official Journal of the European Union, 18. 6. 2010, L 153/13-L 153/30 [2] Petráš, D.: Revízia Smernice 2100/31/EÚ o energetickej náročnosti budov, Eurostav, 9/2011 [3] Dahlsveen, T., Petráš, D. a kol.: Energetický audit a certifikácia budov, JAGA, Bratislava 2008 [4] STN EN 15 243 Vetranie budov, Výpočet vnútorných teplôt, záťaže a energie pre budovy so systémami klimatizácie [5] Hurtíková, D. - Petráš, D.: Vplyv kvality vnútorného vzduchu v budovách na kritériá dimenzovania mechanických a prirodzených vetracích systémov, VOČ Košice, VKP 4/2013
---
prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., EUR ING
Pôsobí na Stavebnej fakulte STU Bratislava a je bývalým prorektorom STU a bývalým dekanom Stavebnej fakulty STU Bratislava. Je tiež prezidentom SSTP (Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia) a bývalým prezidentom REHVA (Representative European Heating, Ventilation Association). V súčasnosti je profesorom na Katedre TZB na SvF STU. Vo vedeckej práci sa zameriava na problematiku úspor energie podľa náročnosti budov s ohľadom na zabezpečenie zdravého a komfortného vnútorného prostredia.
Čo je Plán 20-20-20?
Plán EÚ, ktorý sa zaväzuje do roku 2020: a) znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %, b) znížiť spotrebu energie v budovách o 20 %, c) zvýšiť podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie na 20 %.
Tab. 1 Typy hodnotenia energetickej hospodárnosti budov
Schéma Znázornenie procesu energetického auditu budov
Tab. 2 Škála energetických tried globálneho ukazovateľa - primárna energia v kWh/(m2.a)
Tab. 3 Opis použiteľnosti jednotlivých kategórií
Poznámka: V normách ako EN 13779 a EN ISO 7730 sa takisto používajú kategórie, ich označenia však môžu byť odlišné (A, B, C alebo 1, 2, 3 atď.).
Tab. 4 Príklady odporúčaných kategórií pre návrh mechanicky vykurovaných a chladených budov
Tab. 5 Príklady odporúčanej koncentrácie CO2 nad vonkajšou koncentráciou
Tab. 6 Príklad dávok vzduchu pre byty pre spojitú prevádzku vetrania počas doby s pobytom ľudí a úplné zmiešavanie vzduchu (podľa EN 15251)
Pozn.: Hodnoty v tabuľke predpokladajú úplné zmiešavanie vzduchu:
1) Dávky vzduchu vyjadrené v l/(s.m2) a n (intenzity výmeny vzduchu) si navzájom zodpovedajú, ak výška stropu je 2,5 m.
2) Počet užívateľov v byte môže byť odhadnutý z počtu spální. Ak existujú predpoklady vykonané na národnej úrovni, musia byť použité a môžu sa líšiť pre výpočet energie a výpočty kvality vnútorného vzduchu.
Tab. 7 Príklad odporúčaných návrhových kritérií pre vlhkosť v priestoroch s výskytom ľudí, ak sú inštalované systémy zvlhčovania alebo odvlhčovania (podľa EN 15251)
Späť na obsah
2.5. 4 tipy, ako sa pripraviť na vykurovaciu sezónu
[hnporadna.hnonline.sk; 20/09/2016; sok ; Zaradenie: HNporadňa]
http://hnporadna.hnonline.sk/clanky/828421-4-tipy-ako-sa-pripravit-na-vykurovaciu-sezonu
00:00
Ako dosiahnuť počas zimných dní teplo a komfort bývania, aby nás po zime neprekvapili vysoké nedoplatky?
Zimná vykurovacia sezóna oficiálne začala už prvého septembra, ale teplé radiátory môžete pocítiť až po tom, ako teplota dva dni po sebe klesne pod 13°C.
Prinášame niekoľko tipov, čo robiť pred a počas vykurovacej sezóny. Správna príprava vykurovacej sústavy na zimu môže eliminovať neželané poruchy, odstávky kúrenia či únik energií.
Tip č. 1: Čo robiť pred vykurovacou sezónou?
1. Skontrolujte funkčnosť regulačných ventilov a termostatických hlavíc na radiátoroch a prípadne poruchy nahláste čím skôr správcovi
2. Počas celého leta a najmä v tomto období, by ste mali termostatické hlavice nechať otvorené na maximum (stupeň 5). Dôvodom je správny nábeh vykurovacej sústavy vo vašom bytovom dome
3. Radiátory v momente začiatku vykurovacej sezóny odvzdušnite
4. Ak ešte v bytovom dome nemáte inštalované pomerové rozdeľovače alebo merače tepla, mali by ste vedieť, že legislatíva ukladá ich povinnú inštaláciu do konca roka 2016 pri budovách s centrálnym zdrojom tepla, ktorých celková podlahová plocha je väčšia ako 500 m2.
Tip č. 2: Správne nastavenie termostatických hlavíc na radiátoroch.
Základným opatrením ako znížiť spotrebu tepla je správna regulácia teploty v jednotlivých miestnostiach, a to podľa ich využitia.
Doporučená teplota v obytných miestnostiach je 18 až 22 °C, tj. nastavenie hlavice na stupni 2 až 4. Zníženie teploty o jeden stupeň znamená úsporu až 6 percent nákladov na vykurovanie.
Poznáte hodnoty termostatických hlavíc?
Rozpätie nastaviteľných teplôt sa môže odlišovať podľa typu termostatickej hlavice a pri používaní je potrebné riadiť sa informáciami od výrobcu. Každé číslo na termostatickej hlavici zodpovedá určitej teplote, na ktorú termostatický ventil reaguje, spravidla v rozsahu teplôt od 12-26°C:
Stupeň 1-2 (12-16°C): používame ak chceme byt temperovať počas našej neprítomnosti;
Stupeň 2-3 (16 - 20°C): nastavujeme v miestnostiach s občasným pobytom a tam, kde vykonávame pohybové aktivity;
Stupeň 3-4 (20-23°C): ideálna teplota v miestnostiach, kde sa zdržiavame najviac;
Stupeň 4-5 (23-26°C): vyššiu teplotu uvítajú tí, ktorí sú nároční na teplo;
Stupeň 5 (nad 26°C): ventil je otvorený naplno a nastáva plytvanie teplom!
Odporúčané teploty v jednotlivých miestnostiach:
Kuchyňa 20°C
Spálňa 18°C
Obývačka, detská izba, pracovňa 21°C
Kúpeľňa 24°C
Tip č. 3: Čo robiť počas vetrania?
Počas chladných zimných dní by sa malo vetrať krátko a intenzívne. Termostatickú hlavicu je potrebné stiahnuť na minimum, nakoľko pri znížení teploty v miestnosti dochádza k zvýšeniu prietoku vody do vykurovacieho telesa, a tým dochádza k plytvaniu.
Na teplotné rozdiely reagujú aj pomerové rozdeľovače tepla, čo sa môže odraziť na konečnom rozpočítaní nákladov za teplo.
Tip č. 4: Inštalácia meračov
Úspory v bytových domoch s centrálnym zásobovaním tepla je možné dosiahnuť aj inštaláciou meračov tepla či pomerových rozdeľovačov tepla. Pre tých, ktorí chcú byť častejšie informovaní o svojej spotrebe sú vhodnou alternatívou rádiové prístroje. Tie diaľkovo komunikujú so zbernicou dát a údaje o dennej spotrebe sú cez rádiovú sieť integrované na internetový portál.
Vlastníci bytov, zástupcovia vlastníkov a správcovia tak môžu jednoducho sledovať a porovnávať spotreby tepla v objekte za rôzne časové obdobia a efektívnejšie hospodáriť s energiami.
"V momente ak je v bytoch zabezpečené meranie, užívatelia bytov majú možnosť svoje náklady na teplo ovplyvniť regulovaním požadovanej teploty v byte a sú motivovaní k úsporám, nakoľko náklady za teplo sa im rozpočítajú na základe ich skutočnej spotreby", hovorí Irena Pernecká, manažérka oddelenia rozúčtovania ista Slovakia.
Zdroj - tlačová správa ista Slovakia.
Späť na obsah
2.6. Nové trendy: Aktívni seniori v pasívnom dome
[profit.sme.sk; 20/09/2016; Vladimíra Bukerová ; Zaradenie: Magazín]
http://profit.etrend.sk/profit-magazin/rok-2016/cislo-16/aktivni-seniori-v-pasivnom-dome.html
Nielen ekologické cítenie nás vedie k prehodnocovaniu výstavby, ako sme ju poznali doteraz. Tomu, čo zväčša vidíme na sídliskách a v centrách, hovoríme "klasická" stavbárčina. Napriek tomu, že v móde si toto slovo ešte zachováva istý šmrnc, v stavebníctve ho už stratilo. Prišiel čas, aby sa klasickými stali stavby, kde je ústrednou témou projektu človek.
Zdroj - Vladimíra Bukerová / Profit | Petit Press 2016
Modřice sú malé mestečko necelých desať kilometrov od Brna. Mestom sú preto, že tu kedysi býval hrad a panský dvor. Je to však skôr väčšia dedina, dnes tu žije zhruba štyri a pol tisíca obyvateľov. Neveľa, ale takmer o tisícku viac ako pred desiatimi rokmi. K rastu svojou troškou prispieva aj nový domov pre seniorov. Pravda, v absolútnych číslach je to omrvinka, žije tu do štyridsať rezidentov a niektorí z nich sú aj tak miestni. Ide skôr o to, aký signál vysiela svetu.
DENNE S DEŤMI
Je to najväčšia pasívna stavba v Českej republike, realizovaná ako verejná zákazka. Obor medzi trpaslíkmi, lebo pasívne sa u našich západných susedov zatiaľ stavajú najmä rodinné domy a verejné budovy takmer vôbec. Slovo "pasívna" je pre laika, ktorý vie málo o energetickej úspornosti, trochu mätúce.
Keď sa pozriete na pokojným životom pulzujúci komplex budov s jazierkom a tečúcou vodou uprostred, vyzdobenou spoločenskou sálou, vegetačnou strechou a kľukatým chodníčkom vedúcim okolo susednej školy, napadne vám skôr aktivita.
Akoby na dôkaz tohto tvrdenia nás pri prehliadke s úsmevom sleduje pani Ščepánka, tu v domove 68-ročná mladica, a hneď nás pozýva na prehliadku svojho dvojizbového bytu na poschodí. Žije tu už vyše roka a tvrdí, že je veľmi spokojná. Bola to jej vlastná voľba. Usúdila, že po operácii chrbta sa jej zíde pomoc. Má svoj byt, kam sa môže uchýliť, ale aj spoločné priestory a služby. To však prekvapivo ako primárny argument nespomína. "Drží nás najmä, že sme tu v kontakte s deťmi," vraví bez váhania.
Domov pre seniorov, zložený z troch objektov – dvoch obytných a prevádzkového – má priechodný areál, to znamená, že miestne deti prechádzajú cez átrium s jazierkom, keď idú ráno do školy. Školáci si sem okrem toho chodia nacvičovať umelecké predstavenia pred benevolentným publikom, prípadne prídu len tak na návštevy či učiť sa háčkovať.
Architekt Josef Smola / Aktívni seniori v pasívnom dome Zdroj - Vladimíra Bukerová / Profit | Petit Press 2016
Exkurzie, ktoré sem občas zájdu, sú pre dôchodcov ďalším vítaným rozptýlením. Ich domov bol ocenený ako najlepšia bytová stavba Juhomoravského kraja za rok 2013 a vďaka výborným energetickým parametrom, sviežej realizácii a priaznivej cene slúži ako vzor pre architektov i verejných obstarávateľov.
V TIENI PRI VODE
"Nebyť zástupkyne starostu v Modřicích, tak tento dom pre seniorov nestojí. Ona to preboxovala," hovorí skúsený architekt Josef Smola, ktorý stavbu s kolegom Alešom Brotánkom navrhol a dozeral na realizáciu. Príjemná "boxerka" Hana Chybíková je manželkou bývalého dekana Fakulty architektúry VUT v Brne, takže o architektúre, verejných priestoroch aj budovách s takmer nulovou potrebou energie toho vie dosť.
Dozvedám sa, že sa zasadzuje aj za potlačenie svetelného smogu v obci. Zrejme preto má domov pre seniorov nevtieravé vonkajšie osvetlenie, ktoré zbytočne neoslňuje. Vďaka jej úsiliu sa drobné Modřice dostali v Česku do predvoja výstavby, ktorá sa ďalej na západ Európy pomaly stáva normou. Najmä pri budovách, ktoré sa platia z peňazí daňovníkov.
Pri tých sú totiž náklady na budúcu prevádzku zásadné, nehovoriac o potrebe zdravého vnútorného prostredia a ekologických parametrov. Do konca roka 2018 budú musieť byť všetky nové verejné budovy v kategórii "s takmer nulovou potrebou energie". Pasívne domy dokážu generovať až 90-percentné úspory na energiách vďaka vhodnej orientácii stavby, dobrej izolácii a ďalším prvkom, ako sú vhodné tienenie, solárny ohrev vody či riadená výmena vzduchu.
Mnohé využívajú aj zazelenené strechy na udržiavanie vlhkosti a ako ochranu proti prehrievaniu. Normou sú aj neškodné materiály s čo najnižšou uhlíkovou stopou. Aj modřický domov pre seniorov má ploché vegetačné strechy‚ recykluje dažďovú vodu na splachovanie‚ prebytok prúdi do jazierka a do záhrady školy. Na rozdiel od bežných vybetónovaných sídlisk sú všetky plochy v areáli nasiakavé‚ čo napomáha zachovanie prirodzenej vlhkosti.
Pred pálivým letným slnkom chráni aj vhodne rozmiestnená zeleň a rolety. "Je tu využitá výlučne miestna vegetácia – marhule‚ čerešne, slivky‚ vinič," hovorí J. Smola. "Stromy sú sadené tak, aby tienili, keď dorastú." Oslnená strana budov je navyše tienená zastrešenými terasami.
ZA CENU KLASICKÉHO
Hoci investor, mesto Modřice, mal slušnú predstavu o tom, aký má byť nový domov pre seniorov, nebola realizácia projektu práve najľahšia. Jednou z podmienok bol domáci dodávateľ, ale vzhľadom na malé skúsenosti miestnych firiem s pasívnou výstavbou to bol pre projektantov tvrdý oriešok.
Napriek tomu sa podarilo stavbu dokončiť síce so zdržaním, ale s výbornými parametrami a za veľmi priaznivú cenu, ktorá iba minimálne prevyšovala vtedajší priemer v občianskej sociálnej výstavbe v Česku. Podľa skúseností z Rakúska a Nemecka sú náklady na pasívne stavby zhruba o desať percent vyššie ako pri klasických, ale na južnej Morave sa to zaobišlo dokonca bez zvýšenia.
Celkovo za 70 a pol milióna českých korún, pričom 12 percent celej investície uhradil štátny projekt Zelená úsporám.
VIDEO: ENERGETICKY ÚSPORNÝ DOM ZA CENU KONVENČNÉHO?
Komplex otvorili koncom zimy v roku 2014. Mesto sa snaží, aby bol projekt aj ekonomicky udržateľný, rezidenti platia mesačné nájomné, v ktorom sú zarátané energie a služby vrátane správy budovy a platov personálu, ktorý tvoria štyri recepčné, štyri upratovačky a údržbár.
Za bezbariérový jednoizbový byt platí nájomník 6 600 českých korún, za dvojizbový 8 600 korún. Modřickým seniorom dáva radnica ešte príspevok vo výške tisíc alebo dvetisíc korún, "cezpoľní" hradia plnú sumu. Tých je v domove prevaha.
Podľa H. Chybíkovej sa mnohým miestnym zdá nájomné aj po odčítaní príspevku vysoké. Ako pre nás ráta pani Štěpánka, momentálne má domov 38 rezidentov, keďže štyria zomreli, ale hneď po vyrovnaní dostanú ich byty seniori z rastúceho zoznamu záujemcov.
Cesta sa uskutočnila na pozvanie Inštitútu pre energeticky pasívne domy (iEPD)
