Niekto má po teplej zime nedoplatok 150 euro, iný má preplatok 900 eur, hoci dom nezateplili. Aj takéto rozdiely spôsobí napríklad nesprávne nastavenie zálohových platieb.
Zistenia inšpekcie ukazujú, že sa stále nájdu správcovia, ktorí pri ročnom vyúčtovaní v bytovke robia chyby.
Správcovia v ročnom vyúčtovaní v bytovkách môžu spraviť chybu. No ak máte nedoplatok, môžu byť na vine aj iné faktory.
Napriek tomu, že dokument, ktorý máte zo zákona dostať do konca mája, vyzerá zložito, preverte si základné údaje a skúste si prepočítať aspoň niektoré položky.
Môžete postupovať aj podľa zoznamu najčastejších príčin nedoplatkov.
1. Nesprávny počet osôb v byte
Počet bývajúcich vplýva na rozúčtovanie viacerých položiek. Môže sa stať, že ste neodhlásili dospelé dieťa, ktoré sa odsťahovalo. To sa prejaví napríklad pri poplatku za výťah, upratovanie alebo osvetlenie spoločných priestorov. Tieto položky sa niekde rozrátavajú podľa plochy bytu, inde podľa takzvaných osobomesiacov.
Viac sa dočítate: Reklamácia vyžaduje argumenty a Ako sa čo ráta v dome
Ak v byte nebývate a nemáte v ňom ani nájomcov, správcovia zvyčajne účtujú všetko na jednu osobu. V niektorých domoch si vlastníci odhlasovali, že v niektorom z poplatkov zohľadnia aj držanie psa.
Zodpovední správcovia si počet osôb aktualizujú koncom roka. Nič to však nemení na tom, že zo zákona (o vlastníctve bytov) ste povinní bez odkladu nahlasovať zmeny v počte osôb.
2. Výkyvy v spotrebevody
Únik vody v dome, neoprávnený odber, no aj dlhodobo kvapkajúca vodovodná batéria či tečúce WC môžu spôsobiť výkyvy v spotrebe vody. Príčinou môže byť aj porucha vodomeru.
Ak máte vysoký odber teplej vody, na vine môže byť aj jej nedostatočná teplota.
Na úniky existuje kontrola. Nesúlad pri odpočte údajov z fakturačného meradla a z bytových meračov sa zohľadňuje koeficientom a správcovia ho často vo vyúčtovaní sami píšu. Za primeraný sa podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) považuje koeficient do 1,2.
Ak ste ho vo vyúčtovaní nenašli (správca nie je povinný ho tam uvádzať), opýtajte sa. Dlhodobo slabo kvapkajúca batéria vás môže na únikoch prekvapiť – spoločnosť Ista Slovakia (zaoberá sa technikou a úsporami pri bývaní) spočítala, že ňou denne odíde do kanála zhruba 20 až 50 litrov vody. Pretekajúce WC môže spôsobiť ešte väčšie straty. Podľa rovnakého zdroja denne aj viac ako 500 litrov (podľa intenzity).
Za rok sa tieto technické nedostatky môžu podpísať na vysokej cene za vodu – pri kvapkajúcej batérii a cene 2,229 eura za kubík to môže byť zhruba 20 až 40 eur, pri pretekajúcom WC 400 eur, no v extrémnom prípade aj vyše tisíc eur.
Nedostatočne vysokú teplotu vody v bytoch konštatovala Slovenská obchodná inšpekcia pri svojich kontrolách (popri iných zisteniach, ako sú chyby pri rozpočítavaní nákladov na teplo či ohrev teplej vody).
Podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví by najnižšia teplota na odbernom mieste mala dosahovať 45 stupňov Celzia (najviac 55 stupňov).
Samostatnou kapitolou je spotreba vody v prenajímaných bytoch. Ak si vlastník zmluvne neošetrí počet osôb, ktoré môžu bývať v prenajatom byte a tento počet si počas roka neskontroluje, môže ho ročné vyúčtovanie nepríjemne prekvapiť.
3. Nezodpovedné správanie sa v bytoch
K častým chybám pri neadekvátnej spotrebe tepla patrí nesprávne regulovanie vykurovania. A to v prípade, ak vlastník nadmerné teplo v byte zbytočne vypúšťa von vetraním, a nie regulovaním cez hlavicu na radiátore. Alebo ak členovia domácnosti nesprávne používajú regulačný ventil.
Každý stupeň teploty v miestnosti navyše znamená zvýšenie spotreby tepla zhruba o šesť percent. Odporúča sa vo všeobecnosti nastavovať stupeň tri s tým, že škála nastavenia zodpovedá spravidla rozsahu vnútorných teplôt od 12 do 26 stupňov Celzia.
Na druhej strane život v bytovkách komplikujú ľudia, ktorí stiahnu radiátory na minimum. V praxi ich potom cez steny vykurujú susedia, ktorí, aby mali svoj tepelný komfort (za ktorý si platia), musia kúriť viac, ako by chceli.
Ak sa potom najmä v zateplenej bytovke nesprávne nastaví spôsob rozpočítavania nákladov na teplo, takéto správanie dokáže významne ovplyvniť vyúčtovanie nákladov za teplo.
4. Chyby správcu či spoločenstva
Nesprávne nastavené alebo nezapočítané zálohové platby, nesprávne rozpočítanie nákladov a iné chyby správcu – práve takéto nedostatky ľudia, ak majú nedoplatok vo vyúčtovaní, napadnú ako prvé.
Oprávnene. Slovenská obchodná inšpekcia vlani prijala 465 podnetov.
V 76 prípadoch našla pochybenie.
Pri započítaní zálohových platieb sa môže stať, že pri platbe vopred sa posledná suma do vyúčtovania nedostane, a hoci ste peniaze už poslali (po dátume spracovania vyúčtovania), nájdete ich ako dlžnú sumu. Chyby môžu vzniknúť pri nesprávnom odpočte. Čo si však viete skontrolovať na meračoch napríklad vody, už ťažšie urobíte pri teple.
Podľa Ireny Perneckej z oddelenia rozúčtovania Ista Slovakia, domácnosti na Slovensku ešte stále využívajú pomerové rozdeľovače tepla založené na odparovacom princípe. Sú menej presné, kontrola správnosti odčítania dát je možná len pri odčítaní dielikov indikujúcich spotrebu tepla odpočtovou službou. Vykonáva sa raz ročne súčasne s výmenou ampuliek.
"Preto pri pomerových rozdeľovačoch tepla založených na odparovacom princípe odporúčame stav merača skontrolovať a potvrdiť podpisom," hovorí Pernecká. Ampulky sa následne likvidujú a nie je možné spätne skontrolovať správnosť odpočtu.
V súčasnosti výrobcovia a predajcovia bytovkám odporúčajú diaľkový odpočet dát, založený na rádiovej technológii, dáta možno prenášať aj na internetový portál.
Údaje z pomerových rozdeľovačov tepla, meračov tepla (no aj vodomerov) vlastníci bytov, ako aj správcovia, môžu cez internet pravidelne monitorovať.
Skontrolujú spotrebu energií a prípadne urobia opatrenia, napríklad ak sa odhalí neželaná manipulácia či porucha prístroja v byte.
5. Neadekvátny spôsob rozpočítania tepla
Správny odpočet je jedna vec, druhá je, ako sa s nameranými hodnotami v dome naloží. Príčinou častých sporov je spôsob rozpočítania tepla – konkrétne rozdelenie na základnú a spotrebnú zložku. Základnú platia všetci podľa rovnakých pravidiel (rozpočítava sa podľa podlahovej plochy bytu).
Spotrebná zložka predstavuje náklady na teplo rozpočítané podľa pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov. Vyhláška v súčasnosti odporúča vzájomný pomer oboch zložiek – pre základnú zložku 60-percentný podiel a pre spotrebnú zložku 40-percentný podiel z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Tento pomer by mal vhodne korigovať prestup tepla medzi stenami. Vlastníci si ho však môžu zmeniť (nie vždy to spravia vhodne, čo sa prejaví veľkými rozdielmi v platbách medzi bytmi). Toto už však zrejme nebude platiť dlho. V príprave je nové znenie vyhlášky. Aktuálny návrh podľa hovorcu ministerstva hospodárstva Maroša Stana napevno stanovuje pomer 60/40, pričom variabilnú zložku (40 percent) by si mohli vlastníci odsúhlasiť v rozsahu 20 percent ešte v prospech základnej zložky. "Týmto ustanovením sa zabráni nedisciplinovaným vlastníkom nechať sa vykurovať susedmi," hovorí Stano.