Rozdiel nákladov medzi bytom s najvyššou a najnižšou cenou tepla už nemôže prekročiť 2,5-násobok.
Nové faktúry niektorých majiteľov bytov demotivujú, vravia, že merače sú už zbytočné.
Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že špecifické situácie z praxe pri úpravách vyhlášky zohľadní.
Do konca mája mal každý majiteľ bytu dostať od svojho správcu ročné vyúčtovanie za byt. Jeho výsledok jedných príjemne prekvapil, keďže za teplo platili menej alebo mali preplatok. Druhých prekvapil nepríjemne – na vyúčtovaní majú nedoplatky. Doplácať stovky eur v tejto skupine musia najmä tí, ktorým sa vlani nemenili zálohové platby.
Martin býva v štvorizbovom byte. Dosiaľ mával vždy vo vyúčtovaní preplatky, teraz nedoplatok 85,46 eura. Kúri primerane, nainštaloval si dokonca na radiátory smart termostaty, pretože bežný termostat pri návale chladného vzduchu počas vetrania zbytočne naplno otvorí radiátor. Dom zateplili a predpokladali, že sa im to vráti v nižších nákladoch. Martin si myslí, že k nedoplatku prispelo aj rozpočítanie tepla podľa novej vyhlášky, keď namiesto odsúhlaseného pomeru 60 percent podľa plochy a 40 podľa spotreby sa ich dom rozpočítaval v pomere 73 ku 27.
Martin chápe snahu o spravodlivosť, lebo teplo prestupuje cez steny, no nedoplatok ho demotivoval, zastropovanie platieb podľa neho nie je správne. „Navyše v každom dome to funguje inak, preto je na obyvateľoch, aby si nastavili rozpočítavanie tak, ako im to vyhovuje,“ dodal Martin.
Ministerstvo hospodárstva už zorganizovalo stretnutie so správcami a spoločnosťami, ktoré robia vyúčtovanie za byt, a plánuje vyhlášku meniť.
Čo sa zmenilo vo vyúčtovaní
Faktúry ovplyvnila vyhláška ministerstva hospodárstva o rozpočítavaní tepla.
Zmenil sa pomer základnej zložky, ktorá sa počíta podľa podlahovej plochy bytu, k spotrebnej zložke, ktorá predstavuje nameranú spotrebu.
Po novom nesmie byť základná zložka nižšia ako 30 percent a rozpočítava sa aj medzi byty, ktoré sú odpojené od centrálneho zdroja tepla, a takisto medzi nadstavby a dostavby s vlastným kúrením.
Okrem toho už rozdiel medzi platbou bytu, ktorý zaplatil za teplo na štvorcový meter najviac, a bytom, ktorý zaplatil najmenej, nemôže prekročiť 2,5-násobok.
Ak sa teplo rozpočítalo tak, že 60 percent tvorila základná zložka podľa plochy bytu a spotrebná zložka bola 40 percent a rozdiel medzi nákladmi bol vyšší, správca domu musel zvýšiť základnú zložku a znížiť spotrebnú.
V niektorých bytových domoch sa preto zvýšila základná zložka aj na 80 a viac percent. Spotreba nameraná meračmi potom náklady ovplyvnila len v malej miere.
Kto je vo výhode a kto dopláca
Cieľom vyhlášky bolo odstrániť veľké rozdiely v platbách za teplo medzi bytmi, vyrovnať sa s extrémnymi šetričmi, ktorí z rôznych dôvodov vypínali radiátory, a tak im byty vykurovali susedia. A na druhej strane niektorým vlastníkom vznikali niekoľkotisícové náklady na teplo, pritom fyzikálne nebolo možné, aby toľko tepla spotrebovali.
Nové rozpočítanie je výhodné najmä pre
ľudí, ktorí kúria rovnomerne alebo museli kúriť viac, pretože mali susedov, ktorí na teple príliš šetrili, prípadne susedili s neobývaným bytom. Spravodlivejšie je aj pre tých, ktorí museli viac kúriť, keďže majú napríklad rohový byt alebo byt na najnižšom alebo najvyššom poschodí. A platili viac napriek tomu, že to správca riešil rozdelením na základnú a spotrebnú zložku a špeciálnymi koeficientmi.
Nová vyhláška sa dotkla aj ľudí, ktorí nešpekulovali a nechceli šetriť na úkor susedov a naozaj znižovali teplotu vo svojom byte napríklad preto, že nemajú radi teplo, alebo preto, aby ušetrili a znížili si tak svoje náklady. Môžu to byť napríklad aj dôchodcovia, ktorí vypínali radiátory, lebo nemajú peniaze na zaplatenie tepla. Ide o najzraniteľnejšie skupiny – okrem dôchodcov rodiny s nízkym príjmom, ale aj o šetrných a ekologicky zmýšľajúcich ľudí. Teraz musia zaplatiť nedoplatky, ktoré sa vyšplhali do stoviek eur.
Niekto sa medzi šetričmi ocitol, hoci šetriť nechcel. „Mám celoročne vypnutý radiátor a v byte 23 stupňov aj v zime. Nechcem parazitovať na kúrení susedov, ja som ich rukojemníčka a teraz mám navyše nedoplatok, ktorý musím zaplatiť,“ opísala nám situáciu Soňa.
Keď sú merače zbytočné
„Pre tento rok nám táto vyhláška odstraňujúca jednu relatívnu nespravodlivosť priniesla nespravodlivosť inú,“ komentoval vyúčtovanie Milan.
Býva v dome s 81 bytmi, s vyše 100 vlastníkmi a 150 obyvateľmi. Majitelia investovali do komplexnej obnovy domu, zateplili ho, obnovili rozvody vody a urobili potrebné regulačné opatrenia. Vlani mali v dome pomer rozpočítavania tepla 40 percent podľa plochy a 60 v prospech spotrebnej zložky. Po novom sa rozpočítavalo podľa plochy 83 percent a podľa spotreby len 17 percent.
„Kto sa správal rozumne, normálne, nie vypočítavo, neušetril a priplatí si. Kto plytval teplom, vyhral, lebo sa na to poskladáme všetci. Kto nekúril vôbec, bude trochu nadávať, ale kúriť asi aj tak nezačne. Kto a ako chce motivovať obyvateľov prenajatých bytov (v našom dome takmer 30 percent), aby sa správali zodpovedne k niečomu, čo nevlastnia?“ pýta sa Milan.
Tvrdí, že vyhláška nás vrátila v čase tak do roku 2006. Potlačila zmysel úsporných opatrení, zateplenia, hydraulickej regulácie… Podľa neho sú po novom merače tepla nadbytočné, pretože ak je spotrebná zložka tak ako v ich prípade 17 percent, náklady na montáž, odpočet a prípadnú kalibráciu meračov raz za desať rokov sú vyššie než benefit z nich.
„My sme si ako nový bytový dom so 140 bytmi, skolaudovaný v roku 2022, stanovili pomer rozpočítavania tepla 30 percent podľa podlahovej plochy a 70 percent podľa spotreby. Na základe novej vyhlášky sa nám teplo rozrátalo 85 percent podľa podlahovej plochy a 15 percent podľa spotreby,“ priblížil Pavol. Problém je podľa neho v tom, že motivácia správať sa hospodárne nie je teraz prakticky žiadna. Koeficient 2,5, ktorým sa vyrovnávajú náklady bytov na teplo, by mal byť podľa neho vyšší alebo by sa mal zrušiť.
V dome, kde býva Martin z úvodu článku, podľa novej vyhlášky namiesto odsúhlaseného pomeru 60 percent podľa plochy a 40 podľa spotreby zmenili pomer na 73 ku 27. Dal si námahu prepočítať to a vyšlo mu, že podľa pôvodného pomeru by bol nedoplatok ešte výrazne nižší.
V dome investovali do izolácií a predpokladali, že sa im to vráti v nižších nákladoch. „Takýmto prístupom to však nedosiahneme. Podľa mňa zastropovanie platieb nie je správne. Chápem snahu o spravodlivosť, lebo teplo prestupuje cez steny, no všeobecne by sme sa mali snažiť viac šetriť prírodné zdroje a takéto nedoplatky sú zbytočnou demotiváciou. Navyše v každom dome to funguje inak, preto je na obyvateľoch, aby si nastavili rozpočítavanie tak, ako im to vyhovuje,“ dodal Martin.
Vlastné kúrenie s nedoplatkami
Zmeny sa dotkli aj bytov s vlastným vykurovaním. Náklady na dodávku tepla sa rozdelili na základnú a spotrebnú zložku, pričom základná zložka sa rozpočítala aj na byty, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v dome. Ak sa byty s individuálnym vykurovaním nachádzajú v nadstavbách alebo dostavbách do podkrovia, pre podlahovú plochu sa uplatnil koeficient 0,2.
Autori vyhlášky tak chceli vyriešiť to, že majiteľov s vlastným kúrením spôsob rozpočítavania pred zmenami neprimerane a neodôvodnene zvýhodňoval. Aj do miestností „odpojených“ vlastníkov totiž prechádza teplo z vykurovaných častí domu, čím ušetria minimálne 78 percent nákladov na teplo, pričom v skutočnosti sa tieto náklady rozpočítavali len medzi „neodpojených“ vlastníkov.
Teraz sa majitelia bytov odpojených od centrálneho zdroja tepla musia podieľať na nákladoch na spoločnom vykurovaní. Mnohých vlastníkov nadstavieb, ale aj nebytových priestorov s vlastným kúrením nová položka vo vyúčtovaní prekvapila.
„Vo vyúčtovaní nákladov za byt som našiel prílohu, ktorá hovorí, že ako vlastník kotla v byte musím prispieť ešte sumou vyše 300 eur na centrálny kotol napriek tomu, že ho nevyužívam. Na môj bytový kotol mi neprispieva nik zo susedov ani cent,“ opísal výsledok vyúčtovania Ladislav.
Aj v tomto prípade firma rozrátala náklady na teplo v dome tak, že 73 percent je základná zložka podľa plochy bytov (aj tých s vlastných kotlom) a len 27 percent je spotrebná. „Myslíte si, že pôvodný úmysel tvorcov vyhlášky bol demotivovať obyvateľov tak, že na prekúrené byty budú odteraz doplácať aj majitelia vlastných kotlov?“ pýta sa Ladislav.
Čo s vysokou faktúrou
Vysoký účet je pre ľudí problém najmä vtedy, keď správca na zmeny a možné nedoplatky vopred neupozornil. Vyhláška platí od roku 2023, správca bytového domu mohol napríklad zvýšiť zálohové platby, aby nedoplatky neboli také vysoké.
Vysoký nedoplatok môže majiteľ bytu reklamovať u správcu. Najskôr by si však mal porovnať tohtoročné zúčtovanie s minuloročným. Prekontrolovať treba najmä položky, kde sú vysoké rozdiely. Ak sa nedoplatok týka tepla, treba zistiť, či sa nemenil pri rozpočítavaní pomer základnej a spotrebnej zložky.
Ak sa urobilo vyúčtovanie pomocou vlastníkmi odsúhlaseného percenta pre základnú zložku (napríklad 40 percent) a pri kontrolnom prepočte je výsledný pomer najviac 2,5, tak sa pre rozúčtovanie uplatnilo dohodnuté percento základnej a spotrebnej zložky. Ak však vyšiel vyšší pomer, rozúčtovanie sa automaticky upravilo na pomer 2,5.
Ak ste mali približne rovnakú spotrebu, nedoplatok súvisí so zmenou rozpočítavania a novou vyhláškou a reklamácia nemá význam. Správca ju neuzná.
Čo bude ďalej
Majiteľ bytu s vlastným kotlom sa pýta, či situáciu bude riešiť novela vyhlášky alebo má už začať rozmýšľať o presťahovaní do iného bytu.
„Podľa novej legislatívy nikto na nikoho nedopláca,“ hovorí Dušan Slobodník, ktorý predsedá slovenskej Asociácii rozpočítavateľov tepla.
Ten, kto spotrebuje najmenej, aj zaplatí najmenej. Ten, kto spotrebuje najviac, aj zaplatí najviac. Parametrom spravodlivosti nie je podľa neho výška základnej zložky, ale práve maximálny rozdiel v platbách za ten istý meter štvorcový jednotlivých bytov, ten je zastropovaný legislatívou na maximálne 250 percent a má to fyzikálne opodstatnenie.
Slobodník si myslí, že legislatíva sa má robiť pre všetkých a nie len pre skupinu ľudí, ktorá profituje na inej skupine. Zmena legislatívy bola z tohto pohľadu nevyhnutná.
Na vyhlášku chodia podnety aj na ministerstvo hospodárstva. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) povedala, že sa nimi budú zaoberať a všetky nejasnosti a nespravodlivosti, ktoré nastali a sú oprávnené, by na rok 2024 mali byť rozpočítané tak, že budú spokojní všetci.
Tento pondelok rezort zorganizoval stretnutie s jednotlivými správcami, ako aj s tými, ktorí rozpočítavajú teplo.
„Ministerstvo hospodárstva je pripravené tieto podnety z praxe zohľadniť v prípadných úpravách vyhlášky zohľadňujúcich špecifické situácie vzniknuté pri rozpočítavaní tepla. Cieľom súčasného vedenia rezortu je, aby táto vyhláška zabezpečila, že ľudia nebudú zneužívať spoločné teplo, ale zároveň bude ľudí motivovať správať sa ekologicky a ekonomicky,“ zareagovalo ministerstvo prostredníctvom hovorkyne Márie Pavlusíkovej. Čo konkrétne chce ministerstvo meniť, sme sa nedozvedeli.