Na vypnutý radiátor doplácajú všetci.
Vo vykurovacej sezóne sa obyvatelia bytov, ktoré sú vykurované centrálne, často dopúšťajú dvoch extrémov. Niektorí ľudia svoje domácnosti prekurujú na 25 a viac stupňov. Opačný extrém je úplné vypínanie radiátorov na dlhší čas alebo napríklad pri odchode do práce. Ani jedno nie je správne.
Dôležitým faktorom je, že bytové domy hospodária s teplom spoločne. Teplárne nevykurujú byty jednotlivo – teplo prichádza do domu ako celku a tam sa rozdeľuje.
Kritická chvíľa nastáva, keď si treba spravodlivo rozdeliť aj faktúru z teplární. Problém je, že teplo sa "nezdržiava" na "mieste určenia", ale prestupuje cez steny, stropy a podlahy medzi miestnosťami, ktoré susedia.
Zo zateplených budov, v ktorých boli vymenené aj okná, von uniká len minimálne. S touto stratou tak dnes už vlastníci bytov nemusia počítať v takej miere ako v minulosti.
Vypnuté radiátory nepomôžu
Teplo teda ostáva v budove, kde sa teplota medzi jednotlivými miestnosťami vyrovnáva: teplejšie časti vykurovanej budovy otepľujú tie chladnejšie a naopak. A to niektorí ľudia využívajú vo svoj prospech.
"Aj keď radiátor zatvoríte a pomerový rozdeľovač vykurovacích nákladov vykazuje nulu, do miestností vášho bytu prestupuje teplo cez strop a susedné miestnosti, ktoré tak či tak musíte zaplatiť," upozorňuje odborníčka na správu bytov Otília Leskovská.
Platí to však aj opačne. Ak niektorý zo susedov chce ušetriť tak, že vypne radiátory, ostatní v okolitých bytoch musia kúriť o to viac, aby dosiahli primeranú teplotu, v ktorej sa obyvatelia bytov budú cítiť príjemne, aj keď vonku mrzne.
Aj keby bolo vonku mínus 15 stupňov Celzia, v nevykurovanom byte teplota na také nízke číslo neklesne – bude závisieť od toho, ako výdatne kúria susedné byty.
Spotreba a podlahová plocha
Aby boli náklady na teplo rozpočítané pre majiteľov jednotlivých bytov v bytovom dome čo najspravodlivejšie, prepočítavajú sa podľa dohodnutého pomeru základnej a spotrebnej zložky.
Základná hovorí, koľko štvorcových metrov v byte sa vykuruje zo spoločného tepla, ktoré príde z teplární do domu. Spotrebná zložka sa určuje podľa hodnôt nameraných na pomerných rozdeľovačoch, ktoré ľudové nazývame merače tepla.
Otília Leskovská však zdôrazňuje, že hodnoty, ktoré ukazujú pomerné rozdeľovače tepla, nepredstavujú informáciu o presnej spotrebe tepla domácnosti. Neukazujú totiž hodnoty v jouloch.
"Ukazujú nejaké hodnoty bez jednotiek, ktoré sa potom určeným spôsobom prepočítajú tak, aby bolo zrejmé, koľko tepla odovzdali radiátory do interiéru," spresnila Otília Leskovská.
Zbytočné špekulácie
Vyhláška o rozpočítavaní nákladov na teplo odporúča pomer základnej a spotrebnej zložky 60 ku 40. "Odporučili ho odborníci, ktorí prerátali nie jeden, ani nie dva domy a na základe výpočtov dokázali, že tento pomer je optimálny pre takmer každú budovu," naznačila odborníčka na správu bytov.
Zákon však umožňuje vlastníkom bytov už niekoľko rokov dohodnúť si aj iný pomer na rozpočítavanie nákladov za teplo, čo mnohí využili. Často si presadili pomer, v ktorom výraznejšie dominuje spotrebná zložka, pretože si myslia, že spravodlivejšie bude platiť vyššie percento podľa nameraných dielikov na rozdeľovači, napríklad v pomere 20 ku 80.
Skúsenosti odborníkov však hovoria, že toto nie je úplne správna cesta. "Tí, čo kúria, sa nedokúria, a tí, čo nekúria, si mädlia ruky. Je to bezohľadnosť a parazitizmus," myslí si Otília Leskovská.
Súvisiaci článokSúvisiaci článokZa teplo platíme menej ako pred 15 rokmiČítajte Nekúrením poškodzuje ostatných?
Na to, aby ste donútili suseda, ktorý nepočúva logické argumenty, aby si zapol radiátor, recept neexistuje. V krajnom prípade však podľa Otílie Leskovskej možno využiť jeden z paragrafov zákona o vlastníctve bytov.
"Ak všetci, ktorí sú poškodení, dajú hlavy dohromady a preukážu, že ich ten, čo nekúri, poškodzuje, môžu využiť ustanovenie paragrafu 11 odsek 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov," naznačila Leskovská.
Spomínaný paragraf hovorí o tom, že ak vlastník bytu "zasahuje do výkonu vlastníckeho práva" susedov, môže o byt prísť.
Na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka môže súd navrhnúť predaj jeho bytu.
Do takéhoto konania spadajú prípady, keď vlastník bytu napríklad sústavne narušuje pokojné bývanie, ohrozuje bezpečnosť či dobré mravy alebo poškodzuje byt či spoločné časti domu.
V praxi však podľa odborníčky na správu bytov tento paragraf dosiaľ v súvislosti s kúrením uplatnený nebol.
[ekonomika.sme.sk; 03/10/2019; Diana Schniererová ; Zaradenie: Ekonomika / Spotrebiteľ]
https://ekonomika.sme.sk/c/22227890/ako-donutit-suseda-aby-nevypinal-kurenie.html